• 6-týždňová individuálna mobilita na Lycée Saint-Joseph v La Pommeraye (FR)

          • Dve študentky nášho gymnázia absolvovali 6-týždňový individuálnej mobilite vo francúzskom meste La Pommeraye. Tento vzdelávací pobyt je súčasťou programu Erasmus+, ktorý umožňuje študentom a študentkám rozvíjať jazykové schopnosti a zároveň spoznávať nové krajiny a kultúry.

            Študentky sexty, Dominika Nociarová a Hannah Soláriková, mali jedinečnú príležitosť študovať v zahraničí a zlepšovať svoje jazykové kompetencie. Boli ubytované v rodinách spolužiačok, čo im umožnilo lepšie spoznať miestny život a zvyky. Vďaka nim tiež mali možnosť objavovať krásy francúzskeho vidieka, navštíviť historické pamiatky a ochutnať miestne špeciality.

            Tento pobyt bol nielen o štúdiu, ale aj o osobnom raste a medzikultúrnej výmene. Študentky mali príležitosť nadviazať nové priateľstvá, spoznať iných ľudí a rozšíriť svoje obzory. Veríme, že táto skúsenosť ich obohatí a prinesie im nové zručnosti do života 😊.

            č. projektu: 2023-1SK01-KA121-SCH-000138733

            Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú len názormi a vyhláseniami autora (-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo SAAIC. Európska únia ani SAAIC za ne nenesú zodpovednosť.

             

            Správa účastníčok mobility - Hannah Solárikovej a Dominiky Nociarovej

            Všetko to začalo skoro ráno. Naozaj skoro. Po sotva hodine spánku, ak sa to teda vôbec dá nazvať spánkom, sme naložili všetko potrebné do auta. Bolesť hlavy sprevádzal aj zvláštny pocit v bruchu z toho, že ideme preč. Do cudziny. Tam, kde niet nikoho, kto by za nás riešil naše problémy. Zmes očakávaní, vzrušenia, ale aj strachu nás nabudila natoľko, že dokonca ani káva nebola v tej chvíli potrebná.

            Po hodine a pol cesty lietadlom sme dorazili do Amsterdamu a po ďalšej hodine a pol nás privítalo upršané Nantes. Na letisku nás okrem vítajúcich hosťujúcich rodín čakalo však aj nepríjemné prekvapenie. Naša batožina ostala v Amsterdame. Vtedy sme zažili prvotný šok z toho, že Francúzom nerozumieme tak, ako by sme chceli, hoci sme sa na to dlho pripravovali, a francúzština bola vždy náš obľúbený predmet v škole. Našťastie iniciatívu prebrali naše nové francúzske mamky, a tak sme sa po 5 hodinách čakania na letisku batožiny dočkali.

            Nasledoval prvý víkend. Prvý kontakt s novou rodinou, vybaľovania vecí a spoznávanie našich francúzskych domovov. Rodiny nás prijali veľmi srdečne a s otvorenou náručou. Samozrejme, sme sa nevyhli viacerym nedorozumeniam, ale to už k cestovaniu patrí, hlavne keď máte problém s porozumením cudzieho jazyka.

            Prvý týždeň sme sa učili len dva dni. Boli to dni, kedy sme sa zoznámili s našimi triedami a školou. Začiatok bol veľmi príjemný aj vďaka novým kamarátkam z Fínska, s ktorými sme sa stretli hneď prvý deň a už vtedy medzi nami vzniklo silné puto. Za toto kamarátstvo sme obe veľmi vďačné a napriek vzdialenosti sme stále v dennom kontakte.

            Od stredy do nedele sme strávili čas v našich rodinách. Chodili sme na výlety a navštívili rôzne miesta v Pays de la Loire, Normandii a Bretónsku. Naše rodiny sa chytili úlohy predstaviť nám Francúzsko naozaj úprimne a s radosťou nás vodili na nádherné a jedinečné miesta.

            Ďalšie týždne sme si začali vytvárať akýsi francúzsky stereotyp. Napriek tomu, že sme cez víkendy stále niekam chodili, pracovný týždeň bol častokrát o tom istom. Ráno vstať do školy, nasledovalo osem vyučovacích hodín a potom naspäť domov. Z tejto rutiny nás avšak vytiahli spoločné návštevy pekárne, palacinkárne, či kaviarne, keď nám odpadli hodiny. Po škole sme tiež mali priestor ísť si zabehať, či sa len tak poprechádzať.

            Keďže sa naše náhradné rodiny veľmi zaujímali o slovenskú kultúru, inšpirovali sme sa od našich dvoch fínskych kamarátiek a zrealizovali sme tzv. “slovenskú večeru”, počas ktorej sme im viac priblížili našu kuchyňu aj zvyky. Ako predjedlo boli, samozrejme, obložené chlebíčky, hlavný chod bol tradičný paprikáš (ako od starej mamy) a ako dezert nemohlo byť nič iné ako uznávaná bublanina. Večer sa niesol v príjemnej atmosfére a naše rodiny sa mohli konečne spoznať.

            Takisto aj oni nás niečo naučili. Poučili nás o francúzskych zvykoch a pravidlách pri stolovaní a prezradili recepty na miestne špeciality. A to nielen počas tohto večera. Celý pobyt sme mali šancu spoznávať francúzsku kultúru, tradície a kuchyňu. Veľa sme si odniesli aj domov a určite mnohé recepty vyskúšame a ukážeme našim blízkym.

            Čas ubehol ako voda a nám ostávalo posledných pár dní v La Pommeraye. Smútok, že sa to chýli ku koncu, sa striedal s úprimnou radosťou z návratu domov, stretnutia sa s blízkymi, ale hlavne nášho “normálneho” života.

            Balenie bolo omnoho náročnejšie ako kedykoľvek predtým, vzhľadom na to, že sme nakúpili nemalé množstvo všelijakých suvenírov a pochutín. Niet divu, že sme prekročili povolenú hmotnosť batožiny o jeden či dva kilogramy a mali sme veľké šťastie, že sme si za to nemuseli na letisku priplácať.

            Prišiel čas povedať našim rodinám zbohom (či radšej à bientôt:) a po dlhej, emotívnej rozlúčke sme sa vybrali hľadať náš gate. Francúzsko sme opúšťali so slzami v očiach, ale zároveň s dobrým pocitom z tejto výnimočnej skúsenosti.

            Po pristátí vo Viedni sme už ani nemali energiu vtipkovať o stratenej batožine. Na naše potešenie neostali na Amsterdamskom letisku a po pár minútach netrpezlivého vyčkávania sme pred sebou uvideli svoje kufre. Na Viedenskom letisku nás už čakali rodičia, ktorí nás privítali vrelým objatím, naložili naše veci do auta a boli sme vyraziť naspäť na Slovensko.

            Počas celej cesty sme spomínali na najkrajšie, ale aj na tie nie úplne pekné chvíle, ktoré sme prežili v La Pommeraye, takisto aj na množstvo nových skúseností, francúzskych slovíčok, kamarátstiev, či úplne nových pohľadov na život. Obe nás to posunulo vpred po osobnostnej stránke, ale aj po tej jazykovej, a aj naďalej nás to bude motivovať k zdokonaľovaniu našej francúzštiny. Naučilo nás to väčšej samostatnosti, zodpovednosti, či komunikatívnosti, a ukázalo nám to aj naše slabé stránky. Sme veľmi vďačné za to, že sme dostali túto nenahraditeľnú príležitosť.

             

            Dominika Nociarová a Hannah Soláriková

             

            Výstupy: Študentky, ktoré sa zúčastnili mobility, pripravili v rámci peer-learningu pre jednotlivé skupiny žiakov učiacich sa FRJ (septima, II. A, II. B a sekunda) prezentáciu o francúzskom vzdelávacom systéme. Zároveň im predstavili program Erasmus+. Svoje prezentačné zručnosti uplatnili pri prezentácii akreditácie Erasmus+ a jednotlivých mobilít na Dni otvorených dverí. 

            Vzdelávanie vo Francúzsku