Na miestach, kde sa  dnes nachádza Banská Bystrica a  jej okolie, žili ľudia už od staroveku. Boli to napríklad starí Slovania, ktorí tu mali dostatok živobytia. Lovili zver, ryby a ťažili meď (hlavne v Španej Doline). V 13. storočí prišli na Slovensko Tatári, vtedy sa mesto nerozvíjalo.

 Keď odišli, kráľ Belo IV. opravoval škody, dával mestám rôzne výhody (privilégiá), vtedy dostala Banská Bystrica kráľovskou listinou rôzne výsady a stala sa mestom. Bolo to v roku 1255.

Potom k nám prišli odborníci z Nemecka (Sasi) a začali ťažiť striebro a meď. Banská Bystrica však nebola len banským mestom, vznikla na križovatke ciest, bola tu rieka, konali sa  pravidelné trhy, ľudia sa stretávali, kupovali a predávali. Žili tu teda aj bohatí obchodníci, ktorí získali majetok, a potom stavali domy, o ktorých je aj moja práca.  Keď baníctvo upadlo, mesto strácalo svoj význam.

V auguste 1761 postihol mesto obrovský požiar, všetky budovy boli poškodené, zničené, mnohé museli byť nanovo postavené.

 V 19. storočí začala mať Bystrica väčší význam aj preto, lebo tu vzniklo biskupstvo. V 20. storočí bolo najvýznamnejšou udalosťou Slovenské národné povstanie (v roku 1944), keď sa Slováci vzbúrili proti fašizmu. Centrom povstania bola Banská Bystrica.

Erbom mesta je štít s červeno-striebornými pruhmi, nad nimi anjel ako nosič štítu a po bokoch sokoly  ako ochrancovia štítu.

 

KOSTOL NANEBOVZATIA PANNY MÁRIE

Nazýva sa aj farský alebo nemecký, zaraďujeme ho k najstarším a najvzácnejším  budovám mesta. Pochádza z roku 1255. Pôvodne bol postavený v románskom slohu, neskôr prestavaný v gotickom a barokovom slohu. Bohatí mešťania prispievali k rozširovaniu kostola, postupne mu pribúdali kaplnky. Najvzácnejšia je kaplnka sv. Barbory, patrónky baníkov s pôvodnými maľbami. Oltár tvoria sochárske diela od Majstra Pavla z Levoče a Podunajského majstra. Stavebný vývoj tohto kostola môžeme sledovať na jeho veži: Prvé a druhé poschodie má románske okná, tretie a štvrté sú gotické, piate z 18.storočia je renesančné a strecha je baroková.

 

MATEJOV DOM

V severnej časti hradu je Matejov dom. Nad a pod oknom na druhom podlaží je erb kráľa Mateja, mestský erb a letopočet, z ktorého vieme, že budovu dokončili v roku 1479. Je spojený s Baníckou baštou. Traduje sa, že budovu dal postaviť kráľ Matej Korvín pre svoju manželku. Kráľ Matej tu ale nikdy nebýval, dom slúžil pre kráľovského úradníka, ktorý dohliadal na vyberanie daní. Využívali ho  ako sýpku obilia  alebo sklad zbraní. Dnes sa tu nachádza múzeum.

 

KOSTOL SV. KRÍŽA

Kostol Svätého kríža nadväzuje na Matejov dom, nazývame ho  aj slovenský, bol pristavaný k múru hradného opevnenia a k Pisárskej bašte. Najskôr tu stála Kaplnka sv. Michala, neskôr postavili ďalšiu kaplnku, ktorá bola prebudovaná na kostol. Súčasťou kostola je hodnotná kamenná krstiteľnica, zachoval sa aj veľmi pekný vstupný portál.

 

HRADBY A BAŠTY

Banícka bašta

Pisárska bašta

Farská bašta

Pri potulkách mestským návštevník určite narazí na hradby a bašty. Pre každé mesto bolo kedysi veľmi potrebné opevnenie, ktoré ho chránilo pred nepriateľmi. Prvá zmienka o bystrickom opevnení je z 2. polovice 15. storočia. Malo dĺžku skoro 4 kilometre. Najprv  bolo jednoduché, hlinené valy sa neskôr doplnili dreveným opevnením (drevené koly).

Bašty slúžili na to, aby strážca v bašte mohol mestu hlásiť, že sa blížia nepriatelia. V čase mieru slúžili ako zbrojnice a sklady. Starali sa o ne členovia rôznych cechov. Podľa nich niektoré bašty dostali meno.   

Niektoré bašty sú súčasťou mestského hradu: Banícka bašta, Pisárska bašta a Farská bašta

 

RADNICA

Radnicu uvidíte stáť hneď vedľa Barbakanu. Je to budova z roku 1500 s renesančnými, gotickými a barokovými  prvkami. Má arkádovoú loggiu, kedysi patrila bohatému ťažiarovi, bola v nej aj škola. Dnes je v nej galéria.

 

BARBAKAN

Barbakan je jednou z veľkých dominánt Banskej Bystrice. Patrí medzi najznámejšie pamiatky mesta. Vo vežovej bráne nájdeme zvyšky zdvíhacieho mostu, cez ktorý sa vstupovalo dovnútra ponad vodnú priekopu, pozostatky obranného zariadenia a otvory nad bránou - miesta pre obrancov hradieb. Do Barbakanu sa vstupovalo dvoma kamennými vchodmi- širším pre povozy a užším na pešo. Zvonica oznamovala nebezpečenstvo alebo iné udalosti. Najväčší zvon, generál, vážil vyše 6 ton a bolo ho počuť ešte v polovici dvadsiateho storočia. Pod vežou bol malý obytný dom, ktorý patril strážnikovi. Ten robil aj zvonára v hradnej veži. V roku 2007 bola dokončená jeho rekonštrukcia.